Harryho pohľad
„Amy prosím ťa povedz mi o sebe niečo ja som si istý že
vtedy keď som ťa pobozkal si sa nerozplakala len tak pre nič za nič .“pri tej
myšlienke mi začali v bruchu poletovať motýliky. „Harry prepáč ale je to
dosť ťažké a mne sa o tom zle hovorí.“ Povedala trochu tichším hlasom
a sklonila hlavu no ja som jej dvoma prstami nadvihol bradu a vpíjal sa
jej do tých sivomodrých očí. „Ja nechcem ťa do toho tlačiť ale strašne mi na
tebe záleží a ty o mne vieš skoro všetko a ja o tebe skoro
nič.“ Povedal som ešte stále sa pozerajúc do jej očí. Chvíľku sa zamyslela a potom
spustila. „Pred dvoma rokmi môjmu bračekovi zistili rakovinu a to nás
všetkých zlomilo no moju mamu najviac . Ja s mojím otcom sme sa o Thoma
starali ako sme len mohli no ona sa celý deň neukázala a prišla až v noci .
Raz som ju dokonca prichytila ako je opitá. V jeden deň som sa poobede
vracala zo školy a keď som prišla domov na ladničke bol odkaz že to snami
ďalej už nevydrží tak odišla vtedy som sa na ňu naštvala tak to nejde ani
opísať.“ Nachvíľu sa odmlčala no pokračovala ďalej. „Otca aj Thoma to zlomilo
no vtedy som myslela že už sa nám nemôže nič horšie stať. No to som sa strašne
mýlila rok na to cez prázdniny som stretla jedného Angličana. O niekoľko dní
sme sa dali aj dokopy a stala sa s toho veľká letná láska. No to som
vôbec ale vôbec netušila aký je.“ Po lícach sa jej začali kotúľať slzy ako
hrachy ja som ju silno objal a tíšil ju. „ Pozri Amy ak t nechceš
dopovedať tak nemusíš ja to pochopím.“ Bože také mladé dievča a toľko si
toho musela prežiť. „Nie keď som už raz začala tak to aj dopoviem. No proste v jeden
večer sme sa pohádali a on mi dal facku vtedy som ho chcela opustiť ale
nešlo to proste som nemohla potom sa to už neopakovalo až na jeden deň
predposledný deň prázdnin. Nikto nebol doma lebo Thom bol v nemocnici a otec
v práci a tak som zavolala Marka k nám po chvíľke aj prišiel ale
bol dosť agresívny a vtedy ma tak dobil že som potom ešte dva týždne
ležala v nemocnici. Ešte teraz si pamätám jeho slová „Dnes má chuť trošku
sa rozptýliť „ . keď toto Amy povedala striaslo ma a chytila ma zúrivosť
no musel som sa ovládať no mal som chuť nájsť toho Marka a dobiť ho na smrť
aby vedel aké to je. Amy však pokračovala rozprávaním do mojej hrudi pretože
sme sa stále objímali. „ A keď som sa vtedy zobudila v nemocnici policajti
povedali že už s tým nemôžu nič robiť lebo sa nenachádza v našej krajine
vtedy ma to zlomilo najviac a uzavrela som sa do seba a nikomu neverila
až na teba.“ Vtedy zdvihla hlavu a jemne sa na mňa usmiala vtedy som mal
chuť urobiť len jedno pobozkať ju...
TO BE
CONTINUED
Mark
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára