Po mojej izbe som začala behať ako splašená a nevedela som
čo si oblečiem. No nakoniec som zvolila kvietkované rifle k tomu sivé
tričko s dlhým rukávom, modré poltopánky, ružovú taštičku a nejaké tie
doplnky. Na oči som si dala iba linku o riasi vykrútila špirálou. Vlasi
som si nechala rozpustené a kým som ešte hľadala môj Canon pri dverách
niekto zazvonil. „To je už toľko ?“ povedala som si pre seba. No čo občas trpím
samomluvou. Zbehla som dole a keď som otvorila dvere na mňa sa už
usmievala tá kučeravá hlava .Bol jednoducho oblečený modré jeansy a tmavomodrý
svetrík. Vyzeral dobre, čo to trepem vyzeral božsky. „poď dnu ešte idem
pohľadať jednu vec.“ Povedala som a bežala po schodoch. Keď som na nočnom
stolíku zbadala môj fotoaparát odľahlo mi už som myslela že som ho niekde
zabudla. Letela som dole po schodoch a to by som nebola ja keby som
nezakopla. No pravdupovediac keby Harry hovoril po slovensky vypočul by si odo mňa
zopár nadávok. „Môžeme už ísť ?“ opýtal sa Harry a nahodil Hollywoodsky
úsmev a ja som v bruchu pocítila mierne šteklenie. „áno môžeme .“
opätovala som Harrymu jeho úsmev a na chladničku pripevnila lístoček pre
otca a Thoma aby vedeli kde som ak by som náhodou prišla neskôr ako oni
veď pri tých bláznoch nikdy nevieš. Zamkla som byt a Harry ako správny gentleman
mi otvoril dvere na aute a už sme frčali do ich domu. Cesta prebehla v tichosti
a za chvíľku sme už boli pred ich domom. Keď som ho uvidela sánka mi
spadla ešte nižšie ako keď som zbadala prvýkrát náš. „Vidím že sa ti páči.“ Povedal
Harry a zasmial sa. Ja som ani nestihla na to nič povedať a už ma
ťahal do vnútra. „Chalani sme doma !!“ kričal Harry a ja som myslela že
ohluchnem keď vtom sa k nám dovalili štyria exoti. „Ahoj Amy.“ povedali zborovo.
„Čaute chalani ako sa máte ?“ povedala som a dopriala som im jeden z mojich
úsmevov . Všetci sme sa vtrepali do obývačky a tam sme sa dobré dve hodiny
rozprávali. „Amy poď so mnou.“ Zašepkal mi Harry do ucha keď sme pri sebe
sedeli a mne znova začali poletovať v bruchu tie povestné motýliky.
Vyšli sme na záhradu a sadli si na lavičku pod veľkou
brezou a tam sa stalo niečo čo som vôbec nečakala...
TO BE
CONTINUED
Viem krátke ale teraz dáko
nemám čas užívam si ešte posledné dni prázdni tak sorry L
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára