Never say Never - 1.kapitola

            Never say never

1.kapitola

„Píp-píp, píp-píp !“ joj zase ten hnusný zvuk budíka. Viete dnes  dnes sa  sťahujeme do Londýna kôli mojej vysokej tak som celá happy ale aj tak ten budík raz hodím o zem . Po niekoľkých minútach som sa vykotúľala s postele , vykonala som hygienu,  najedla sa a ani som sa nenazdala už som sedela v taxíku na ceste ku letisku . Auto síce máme ale ocino nechcel aby zostalo pred letiskom tak ho predal lebo na Slovensko sa pravdepodobne vracať už nebudeme. Cesta na letisko netrvala dlho lebo bývame v hlavnom meste Slovenska – Bratislava. Letieť sme mali o 8:30 hod ale mi sme tu museli byť už o 8:00 hod vraj preto aby sme náhodou neomeškali. Tak tu teda sedím ako taká knedľa a pozerám do blba. Po chvíľke rozímania ma napadlo  že sa prípojím na wifi a hneď som tak aj spravila . zapla som si twitter aj facebook a hľadala novinky o One Direction . No čo nemôžem si pomôcť ich hudbu proste milujem a o tom ako mám rada ich samích ani nehovorím. Ale najviac ma očaril len jeden z nich a to Harry . Viem poviete si že jemu podlahne každá ktorá sa naňho pozrie ale ja si proste nemôžem pomôcť keď vydím tie jeho curly hair , zelené oči, a ten úsmev tomu sa proste odolať nedá. Zrazu mi napadla jedna výborná myšlienka , pôjdem si kúpiť kávu. „ Oci idem si kúpiť kávu.“ povedala som mu a už ma nebolo. Na poslednú chvíľu som ešte započula ako na mňa kričí Thomas . „ Kúp aj mne veď vieš aké mám rád!“ no fajn ale sám si po ňu ísť nemôže ? No čo už s ním.

Po prílete:

Let do Londýna nebol až taký dhý aj keď netuším ako sa mi to podarilo po tej káve ale celú cestu som prespala. Pred letiskom sme si zavolali taxík a tešili sme sa do nášho nového domova . No môžem vám úprimne povedať že som riadne zvedavá...