piatok 17. augusta 2012

Never say never - 6.kapitola


6.kapitola



Amyn pohľad:

Ráno som sa zobudila celá rozbitá. Zistila som že celú noc som spala na zemi super! Keď som sa pozrela na hodinky zistila som že je 11:30. Dole som zišla len v župane totálne neupravená  musím povedať že som vyzerala ako striga. Dala som si moje zvyčajné raňajky ktoré spočívajú z cereálií a mlieka. Dnes otec s Thomom zas nie sú doma. Bodaj by sa už ten Thom uzdravil mne na ňom strašne záleží a nechcem aby sa trápil. Vbehla som do kúpeľne že zo seba spravím človeka keď vtom zas niekto zazvonil. Myslela som že to bude otec že niečo zabudli ako ho poznám ale hlboko som sa mýlila zas Harry čo mu to včera nestačilo. „Ahoj Harry prosím ťa čo tu zas chceš ?“ už už som sa snažila zavrieť dvere keď ich Harry pridržal nohou. Strašne som sa zľakla až sa mi zatočila hlava. Cítila som ako ma zemská príťažlivosť ťahá k zemi . Keď zrazu ma voľakto zachytil. „Amy si v poriadku ?“ hovoril Harry a pomaly ma zdvíhal na nohy. „Hej som v poriadku len som sa dosť zľakla prepáč.“ Zapozerala som sa do zeme a Harry zatiaľ začal rozprávať . „Ja... chcel by som sa ti ospravedlniť za včerajšok a chcel som sa ťa spýtať či by sme nemohli byť aspoň kamaráti.“ Dopovedal a mne sa zastavilo srdce vážne sa mi prišiel za včerajšok ospravedlniť. Bože nie Amy čo ak je rovnaký ako Mark čo ak ti spraví to isté. Nie na toto myslieť už nebudem ja cítim že on je iný. „No tak fajn dám ti jednu šancu ale ak ju premárniš tak si ma nepraj !“ povedala som a jemu len v očiach zasvietili iskričky.Čo má ten chlapec preboha za lubom pomyslela som si. „Neboj sa nepremárnim .“ povedal rozhodne. „Choď do obývačky a tam na mňa počkaj hneď prídem!“ zakričala som už v polke schodou. Rýchlo som sa učesala umyla sa a na seba hodila legíny a dlhé tričko a zbehla som dole kde Harry obzeral moje fotky ktoré som fotila nedávno ešte na Slovensku. „Vidím že asi rada fotíš čo lebo tieto fotky sú úžasné.“ Povedal a ja som sa trochu začervenala nebola som zvyknutá aby ma niekto chválil. „áno máš pravdu rada fotím a preto sem chodím aj na školu fotenia aj preto sme sa sem prisťahovali .“ Harry sa na mňa len pozrel a usmial sa tím svojim neodolateľným úsmevom, no ako pre koho samozrejme. „Bože to je už 12:00musím niečo uvariť , áno viem variť.“ Dopovedala som keď som videla Harryho výraz. „Chceš mi pomôcť dnes idem robiť halušky to si určite ešte nemal lebo je to naše slovenské tradičné jedlo.“ Harry sa na mňa pozrel len so zdvihnutím obočím na čím som sa musela zasmiať. Ja viem som z Bratislavy ale moja babka bývala v Liptovskom Mikuláši a ona ma ich naučila robiť a som jej za to vďačná lebo je to vynikajúce jedlo.

Po obede:

„Tuším sa budem musieť na to Slovensko ísť pozrieť lebo toto jedlo je výborné sice to neviem vysloviť ale je to úžasné.“ Povedal Harry a tuším že sa oblizoval až za ušami. Myslím že budeme dobrý kamaráti je dosť zábavný a je aj gentleman a to so a každého nevidí. No uvidíme ako sa to vyvinie.
 Halušky moje obľúbené jedlo :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára