Never say never - 9 kapitola

Harryho pohľad

„Amy prosím ťa povedz mi o sebe niečo ja som si istý že vtedy keď som ťa pobozkal si sa nerozplakala len tak pre nič za nič .“pri tej myšlienke mi začali v bruchu poletovať motýliky. „Harry prepáč ale je to dosť ťažké a mne sa o tom zle hovorí.“ Povedala trochu tichším hlasom a sklonila hlavu no ja som jej dvoma prstami nadvihol bradu a vpíjal sa jej do tých sivomodrých očí. „Ja nechcem ťa do toho tlačiť ale strašne mi na tebe záleží a ty o mne vieš skoro všetko a ja o tebe skoro nič.“ Povedal som ešte stále sa pozerajúc do jej očí. Chvíľku sa zamyslela a potom spustila. „Pred dvoma rokmi môjmu bračekovi zistili rakovinu a to nás všetkých zlomilo no moju mamu najviac . Ja s mojím otcom sme sa o Thoma starali ako sme len mohli no ona sa celý deň neukázala a prišla až v noci . Raz som ju dokonca prichytila ako je opitá. V jeden deň som sa poobede vracala zo školy a keď som prišla domov na ladničke bol odkaz že to snami ďalej už nevydrží tak odišla vtedy som sa na ňu naštvala tak to nejde ani opísať.“ Nachvíľu sa odmlčala no pokračovala ďalej. „Otca aj Thoma to zlomilo no vtedy som myslela že už sa nám nemôže nič horšie stať. No to som sa strašne mýlila rok na to cez prázdniny som stretla jedného Angličana. O niekoľko dní sme sa dali aj dokopy a stala sa s toho veľká letná láska. No to som vôbec ale vôbec netušila aký je.“ Po lícach sa jej začali kotúľať slzy ako hrachy ja som ju silno objal a tíšil ju. „ Pozri Amy ak t nechceš dopovedať tak nemusíš ja to pochopím.“ Bože také mladé dievča a toľko si toho musela prežiť. „Nie keď som už raz začala tak to aj dopoviem. No proste v jeden večer sme sa pohádali a on mi dal facku vtedy som ho chcela opustiť ale nešlo to proste som nemohla potom sa to už neopakovalo až na jeden deň predposledný deň prázdnin. Nikto nebol doma lebo Thom bol v nemocnici a otec v práci a tak som zavolala Marka k nám po chvíľke aj prišiel ale bol dosť agresívny a vtedy ma tak dobil že som potom ešte dva týždne ležala v nemocnici. Ešte teraz si pamätám jeho slová „Dnes má chuť trošku sa rozptýliť „ . keď toto Amy povedala striaslo ma a chytila ma zúrivosť no musel som sa ovládať no mal som chuť nájsť toho Marka a dobiť ho na smrť aby vedel aké to je. Amy však pokračovala rozprávaním do mojej hrudi pretože sme sa stále objímali. „ A keď som sa vtedy zobudila v nemocnici policajti povedali že už s tým nemôžu nič robiť lebo sa nenachádza v našej krajine vtedy ma to zlomilo najviac a uzavrela som sa do seba a nikomu neverila až na teba.“ Vtedy zdvihla hlavu a jemne sa na mňa usmiala vtedy som mal chuť urobiť len jedno pobozkať ju...

 

                                     TO BE CONTINUED

 Mark

 

Never say never- 8.kapitola

Po mojej izbe som začala behať ako splašená a nevedela som čo si oblečiem. No nakoniec som zvolila kvietkované rifle k tomu sivé tričko s dlhým rukávom, modré poltopánky, ružovú taštičku a nejaké tie doplnky. Na oči som si dala iba linku o riasi vykrútila špirálou. Vlasi som si nechala rozpustené a kým som ešte hľadala môj Canon pri dverách niekto zazvonil. „To je už toľko ?“ povedala som si pre seba. No čo občas trpím samomluvou. Zbehla som dole a keď som otvorila dvere na mňa sa už usmievala tá kučeravá hlava .Bol jednoducho oblečený modré jeansy a tmavomodrý svetrík. Vyzeral dobre, čo to trepem vyzeral božsky. „poď dnu ešte idem pohľadať jednu vec.“ Povedala som a bežala po schodoch. Keď som na nočnom stolíku zbadala môj fotoaparát odľahlo mi už som myslela že som ho niekde zabudla. Letela som dole po schodoch a to by som nebola ja keby som nezakopla. No pravdupovediac keby Harry hovoril po slovensky vypočul by si odo mňa zopár nadávok. „Môžeme už ísť ?“ opýtal sa Harry a nahodil Hollywoodsky úsmev a ja som v bruchu pocítila mierne šteklenie. „áno môžeme .“ opätovala som Harrymu jeho úsmev a na chladničku pripevnila lístoček pre otca a Thoma aby vedeli kde som ak by som náhodou prišla neskôr ako oni veď pri tých bláznoch nikdy nevieš. Zamkla som byt a Harry ako správny gentleman mi otvoril dvere na aute a už sme frčali do ich domu. Cesta prebehla v tichosti a za chvíľku sme už boli pred ich domom. Keď som ho uvidela sánka mi spadla ešte nižšie ako keď som zbadala prvýkrát náš. „Vidím že sa ti páči.“ Povedal Harry a zasmial sa. Ja som ani nestihla na to nič povedať a už ma ťahal do vnútra. „Chalani sme doma !!“ kričal Harry a ja som myslela že ohluchnem keď vtom sa k nám dovalili štyria exoti. „Ahoj Amy.“ povedali zborovo. „Čaute chalani ako sa máte ?“ povedala som a dopriala som im jeden z mojich úsmevov . Všetci sme sa vtrepali do obývačky a tam sme sa dobré dve hodiny rozprávali. „Amy poď so mnou.“ Zašepkal mi Harry do ucha keď sme pri sebe sedeli a mne znova začali poletovať v bruchu tie povestné motýliky.

Vyšli sme na záhradu a sadli si na lavičku pod veľkou brezou a tam sa stalo niečo čo som vôbec nečakala...

                                          TO BE CONTINUED

Viem krátke ale teraz dáko nemám čas užívam si ešte posledné dni prázdni tak sorry L

Never say never-7.kapitola

7.kapitola

Harry bol u mňa potom asi ešte dve hodiny a okolo pol 5 odišiel. Ak mám povedať pravdu tak ako pri ňom so sa nenasmiala ešte nikdy .Neviem prečo ale keď odchádzal bola som dosť smutná. Keď príde Thom musím sa s ním porozprávať neverili by ste ale niekedy vie poradiť lepšie ako dievča a môžem mu povedať všetko. Okolo 8 večer dorazil domov už aj Thomas s otcom. „Ahoj Thom prosím ťa poď so mnou potrebujem sa porozprávať.“ Povedala som trochu bojazlivo. Thom ma len v tichosti nasledoval do mojej izby. „Ja neviem čo mám robiť pretože vždy keď ma chcel dáky chlapec tak som ho odkopla lebo som nechcela zažiť to čo pred rokom lenže pri Harrym je to iné proste ja mu nedokážem povedať nie .Už na Slovensku som si pozerala jeho fotky na internete kde sa mi dosť zapáčil lenže to bolo tak všetko lebo som vedela že sa sním nikdy nestretnem. Ale keď som ho teraz stretla tak sa mi zapáčil ešte viac .Ale bojím sa sním niečo mať. Ja viem že Harry je iný z neho to proste vyžaruje ale aj tak sa bojím.“ Skončila som svoj monológ a keď som sa pozrela na Thoma videla som v jeho očiach súcit. „Amy ja ti to poviem takto. Tráv s ním veľa času a až vtedy zistíš aký je a ak budeš pri ňom niečo cítiť tak poslúchaj srdce  čo ti bude radiť.“ Povedal a usmial sa na mňa. Tak toto som teda nečakala viem poradiť vie vždy dobre ale toto je aj naňho veľa. „Tak tímto výrokom si ma príjemne prekvapil.“ Povedala som . Thom sa len zo smiechom vytratil z mojej izby. Zrazu mi na mojom telefóne zablikala sms-ka od Harryho .áno už som Harrymu stihla dať aj svoje číslo keď on si ho pýtal asi každých päť minút.

*Ahoj Amy nechcela by si zajtra prísť k nám chalani by ťa znova radi videli. H...*

*No tak fajn ale nieže sa tam o niečo pokúsiš ja potrebujem čas. A...*

*Nie neboj sa a o piatej buď hotová lebo ja som presný.*

Tak toto bude ešte zaujímavé . Pomyslela som si .Večer som ešte pozrela na facebook a twitter . Na twitteri som mala 5-tich nových followerov. Tak som ich teda odfllowla a ani neviem ako som zaspala. Dosť skoro ale po dneskajšku som bola veľmi unavená ani neviem z čoho. Sníval sa mi dosť čudný sen no skôr nočná mora. Bolo to o Harrym a Markovy . Boli sme s Harrym šťastný párik a potom som zistila že je najlepší kamarát s Markom lenže to bolo dosť neskoro a raz keď som sa vracala zo školy tak ma tam obaja dobyli a nechali ležať na ceste. Vtom som sa celá mokrá zobudila a hovorila si že to bol len sen. Pozrela som sa na hodiny a bolo ešte len 7 hodím ráno no mne sa spať už nechcelo určite nie po mojom zážitku. Tak som vstala urobila hygienu , obliekla sa a zbehla do kuchyne kde som pre nás všetkých  spravila lievance a poliala ich javorovým sirupom .Po raňajkách som išla ešte fotiť Londýn a ani som sa nenazdala už bolo štvrť na 5.

Prosím vás pridajte aspoň tri komentáre lebo to nemá cenu písať keď neviem čo si o tom myslíte. Thanks... J

Never say never - 6.kapitola

6.kapitola

Amyn pohľad:

Ráno som sa zobudila celá rozbitá. Zistila som že celú noc som spala na zemi super! Keď som sa pozrela na hodinky zistila som že je 11:30. Dole som zišla len v župane totálne neupravená  musím povedať že som vyzerala ako striga. Dala som si moje zvyčajné raňajky ktoré spočívajú z cereálií a mlieka. Dnes otec s Thomom zas nie sú doma. Bodaj by sa už ten Thom uzdravil mne na ňom strašne záleží a nechcem aby sa trápil. Vbehla som do kúpeľne že zo seba spravím človeka keď vtom zas niekto zazvonil. Myslela som že to bude otec že niečo zabudli ako ho poznám ale hlboko som sa mýlila zas Harry čo mu to včera nestačilo. „Ahoj Harry prosím ťa čo tu zas chceš ?“ už už som sa snažila zavrieť dvere keď ich Harry pridržal nohou. Strašne som sa zľakla až sa mi zatočila hlava. Cítila som ako ma zemská príťažlivosť ťahá k zemi . Keď zrazu ma voľakto zachytil. „Amy si v poriadku ?“ hovoril Harry a pomaly ma zdvíhal na nohy. „Hej som v poriadku len som sa dosť zľakla prepáč.“ Zapozerala som sa do zeme a Harry zatiaľ začal rozprávať . „Ja... chcel by som sa ti ospravedlniť za včerajšok a chcel som sa ťa spýtať či by sme nemohli byť aspoň kamaráti.“ Dopovedal a mne sa zastavilo srdce vážne sa mi prišiel za včerajšok ospravedlniť. Bože nie Amy čo ak je rovnaký ako Mark čo ak ti spraví to isté. Nie na toto myslieť už nebudem ja cítim že on je iný. „No tak fajn dám ti jednu šancu ale ak ju premárniš tak si ma nepraj !“ povedala som a jemu len v očiach zasvietili iskričky.Čo má ten chlapec preboha za lubom pomyslela som si. „Neboj sa nepremárnim .“ povedal rozhodne. „Choď do obývačky a tam na mňa počkaj hneď prídem!“ zakričala som už v polke schodou. Rýchlo som sa učesala umyla sa a na seba hodila legíny a dlhé tričko a zbehla som dole kde Harry obzeral moje fotky ktoré som fotila nedávno ešte na Slovensku. „Vidím že asi rada fotíš čo lebo tieto fotky sú úžasné.“ Povedal a ja som sa trochu začervenala nebola som zvyknutá aby ma niekto chválil. „áno máš pravdu rada fotím a preto sem chodím aj na školu fotenia aj preto sme sa sem prisťahovali .“ Harry sa na mňa len pozrel a usmial sa tím svojim neodolateľným úsmevom, no ako pre koho samozrejme. „Bože to je už 12:00musím niečo uvariť , áno viem variť.“ Dopovedala som keď som videla Harryho výraz. „Chceš mi pomôcť dnes idem robiť halušky to si určite ešte nemal lebo je to naše slovenské tradičné jedlo.“ Harry sa na mňa pozrel len so zdvihnutím obočím na čím som sa musela zasmiať. Ja viem som z Bratislavy ale moja babka bývala v Liptovskom Mikuláši a ona ma ich naučila robiť a som jej za to vďačná lebo je to vynikajúce jedlo.

Po obede:

„Tuším sa budem musieť na to Slovensko ísť pozrieť lebo toto jedlo je výborné sice to neviem vysloviť ale je to úžasné.“ Povedal Harry a tuším že sa oblizoval až za ušami. Myslím že budeme dobrý kamaráti je dosť zábavný a je aj gentleman a to so a každého nevidí. No uvidíme ako sa to vyvinie.

 Halušky moje obľúbené jedlo :)

HELP !!

Prosím vás nevedeli by ste mi poradiť ako sa tu nastavuje aby  ukazovalo koľko zobrazení má tento blog. Neviem to tu nikde nájsť :) dikes...

Never say never - 5.kapitola

5.kapitola

Ráno som sa zobudila na príjemnú vôňu. Zbehla som dole po schodoch a tam už stál otec pri sporáku a voľačo tam kuchtil. „No čo Thomas ako dopadli tie testy ?“ opýtala som sa ho s nádejou v hlase. „Mám dobrú a zlú správu . Tá dobrá je že môžem ostať doma ale tá zlá že musím chodiť na vyšetrenia a chemoterapie každý druhý deň .“ Keď toto povedal myslela som že vyletím z kože. „ááá čože to je super , úžasné takže je to na dobrej ceste nie ?“ kríkala som ako zmyslov zbavená a hodila som sa mu okolo krku. Otec sa na mne len smial. „Oci pripečieš tie vajíčka a ja tie spáleniny  jesť nebudem!“ povedala som zo smiechom. Z našej debaty ma vytrhol zvonček. „Bože kto to zas môže byť ?“ povedala som si pre seba tak že som to mohla počuť len ja. „Idem otvoriť.“ zakričala som a už ma nebolo. Keď som otvorila dvere naskytol sa mi pohľad na osobu ktorú som tu vôbec nečakala teda aspoň nie potom ako sa to včera skončilo. „Harry čo tu robíš ?“ povedala som prekvapene. „Prepáč ale ja som to nemohol nechať tak ja proste musím byť v tvojej blízkosti  ja si proste nemôžem pomôcť musím to urobiť .“ v tejto chvíli totálne nechápem o čo mu ide. „Harry ale ja necháp...“ nestihla som dopovedať pretože sa ku mne naklonil a pobozkal ma . Lenže práve vtedy keď ma pobozkal sa mi vynorili všetky spomienky z minulého roku a po lícach  mi začali stekať slzy. Harry to zbadal až vtedy ma prestal bozkávať . „Harry prepáč ale ja nemôžem je to dosť komplikované.“ Povedala som a rozplakala som sa ešte viac. Harry ma objal no ja som sa z jeho objatia vyslobodila a zabuchla za sebou dvere. Chcela som odísť do svojej izby no moje nohy ma nepočúvali a ja som sa zošuchla po stene na zem vtedy ku mne pribehli aj otec s Thomom. „Čo sa ti stalo, bolí ťa niečo.“ Hovoril otec roztraseným hlasom . „Nie nič mi nieje len ma prosím nechaj te potom vám to všetko vysvetlím.“ Povedala som a Thomas ma teda len mlčky odviedol do izby. Keď za sebou zavrel dvere tak som sa zosypala na zem a rozplaka tak že som ani sama nevedela že sa to tak dá.Všetky spomienky na to ako ma minulé leto môj bývali frajer dobil že som ležala v nemocnici a potom len zmizol bez stopy sa vrátili. Najprv bol ku mne milí , užasný myslela som že som stretla toho pravého ale mýlila som sa odvetedy  som sa utiahla do seba a nemala som žiadnych priateľov lebo som už nikomu neverila. Z toľkého plakania som bola taká unavená že som hneď zaspala.

Harryho pohľad:

Pobozkal som ju konečne som sa odhodlal ja viem stretol som ju len včera ale pripadalo mi to ako večnosť vôbec mi nevadilo že onej skoro nič neviem lebo som sa do nej zamiloval na prvý pohľad a myslel som si že keď ju pobozkám tak mi podlahne alebo čo, no jej po lícach začali stekať slzy .Pomaly som sa od nej  odtiahol. „Harry ja nemôžem je to dosť komplikované.“ Povedala a rozplakala sa ešte viac . Dosť ma to ranilo keď som videl ako plače. Žeby mala priateľa? Nie myslím že vtom to nebude kvoli tomu by hádam neplakala proste by ma odkopla .Ja som ju zovrel vo svojom objatí lenže ona sa z neho vyslobodila a zabuchla za sebou dvere .Ja som sa teda pobral domov ale v hlave mi stále prúdilo kopu nezodpovedaných otázok. Bože vzchop sa Harry musíš zistiť čo ju tak trápi veď nemôže plakať len tak pre nič. Ak nechce aby sme spolu chodili tak budem aspoň jej najlepším priateľom pretože musí mať nejakú oporu. Zajtra za ňou zájdem aj keď ma bude mučiť keď ju nebudem môcť pobozkať tak to spravím. A s tímto pocitom som nakoniec aj zaspal.

Never say never - 4.kapitola

4.kapitola

„Len nekrič !“ zvolal Harry keď vydel ako sa na nich prekvapene pozerám. „Neboj sa ja kričať nebudem niesom jedna s tých jačiacich fanúšičiek.“ Povedala som trochu podráždene. „A kde máš ten telefón?“ zmenil rýchlo tému Liam. „Ahá jasné už idem.“ Povedla som a bežala rýchlo po mobil. Keď som išla okolo kuchyne zistila som že Niall si prezerá našu chladničku. „Prečo tu nič nieje !“ skríkol. „Lebo sme sa práve prisťahovli a nekrič prosím ťa lebo mi prasknú bubienky!“ povedla som . „Aha a odkiaľ ste sa prisťahovli ?vypytoval sa Niall. „Zo Slovenska ale to asi nevieš kde je čo ?“ pozrela som sa naňho spýtavím pohľadom. „Prepáč ale to fakt neviem .“ povedal trochu zo strachom v hlase akoby som mu išla za to odhryznúť z jazyka . Medzitým sa dovalili aj ostatný chalani a ja som podala Liamovy telefón. „Vieš už dlho tam na vás čakáme kedy prídete na koncert a vy stále nič .“ povedala som a prehliadla som si ich všetkých. „Tak to musíme rýchlo zmeniť síce neviem o čom to hovoríš keďže som nepočul celý rozhovor ale na nových miestach koncertujem rád .“ povedal Harry a venoval mi jeden zo svojich Hollywoodskych úsmevov no ja som mu príliš veľkú pozornosť nedávala pretože sa nechcem znova spáliť ako predtím ale otom inokedy. „Je to na Slovensku kde som predtým bývala, máme tam nádherné hory a oplatí sa tam ísť a máte tam veľa fanúšičiek tak pekne zapni google a hľadaj .“ keď som dohovorila obrátila som sa na päte a vyšla som na terasu a sadla si na lehátko pri bazéne .Na Londýn je dnes veľmi pekné a teplé počasie pomyslela som si. Zrazu si niekto prisadol na vedľajšie lehátko . „Už nám auto opravili tak už ťa nebudeme otravovať .“ povedal Harry a smutne sa na mňa pozrel . Asi  si myslel že teraz pred neho padnem na kolená a poviem mu aby nechodil . „Len som sa ťa chcel ešte spýtať  či by si mi nedala svoje číslo?“ povedal a zahľadel sa mi do očí ja som len ťažko odvrátila zrak a povedala. „Prepáč Harry ale nemôžem. Nechcem aby sa zopakovalo to čo pred rokom tak ma prosím nechaj už napokoji.“ Povedala som a Harry na mňa len so smútkom v očiach pozrel. „Ale... tak mi prosím aspoň povedz ako sa voláš ešte sme sa to od teba nestihli dozvedieť.“ Ťažko povedal Harry. Ale načo mu to do riti je keď som mu výslovne povedala nech ma nechá na pokoji. „Amy...Amy Winforthová.“ Dostala som zo seba. Harry sa len zdvihol objal ma medzitím prišli aj chalani a tiež ma objali. „Tak ahój Amy možno sa ešte niekedy uvidíme!“ zakričal v dobrej nálade Louis. Bože ten hádam nieje nikdy smutný pomyslela som si . Asi po polhodine sedenia pri bazéne som sa zdvihla a odišla do kuchyne že sa napijem na stole som však našla akýsi lístoček.

*Amy prepáč ale nemohol som to tak nechať preto som ti sem napísal moje číslo a ak si to náhodou rozmyslíš tak mi zavolaj. Rád by som ťa znova videl.  Harry*   *** *** ***

Musela som sa nad tím pousmiať. Bože tento chlapec sa asi nikdy nevzdá. Už dosť unavená som sa pobrala do svojej izby kde som sa s posledných síl prezliekla do nočnej košele a hneď ako som zalahla som sa pobrala do ríše snov.

Never say never - 3.kapitola

3.kapitola

Keď som sa ráno zobudila potrebovala som zo seba urobiť človeka preto som hneď vbehla do mojej krásnej kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, vlasy som si vyfénovala a nechala voľne padať na ramená. Na seba som hodila voľné tričko a pohldné  jeansy . Prišla som do kuchyne kde bol na chladničke lístok * Išli sme do tej nemocnice vrátime sa až večer otec a Thom* Po prečítaní odkazu som si s chladničky vybrala mlieko a cereálie bohužiaľ  sme nič iné nemali. Keď som bola naraňajkovaná pomaly som začala vybaľovať  všetky krabice . Nábytok sme tu už mali takže bolo už treba vybaliť len zopár maličkostí. Z môjho rozmýšľania ma vytrhlo zvonenie zvončeka. Veľmi som sa čudovala pretože tu nikoho nepoznám a otec s Thomom  majú prísť až večer . Dvere som otvorila teda len kúsok a na moje prekvapenie tam stálo 5 chlapcov v kapucniach .

Harryho pohľad:

„ Bože Louis čo si to zas porbil ?!“ rozčuľoval som sa na ňom pretože ma dosť nervovalo že mi Louis asi pokazil auto. „Ale veď ja nič !“ kričal už aj on. „Viete čo poďme si radšej zavolať nejakú odťahovku alebo čo !“ povedal Liam . „No konečne dačo rozumné.“ Povedal som. „Mhm keby niekto nechcel aby sme ich nechali doma však ?“ povedal  Zayn a pozrel sa pritom na Nialla. „Ja som len chcel aby sme mali aspoň na dnes pokoj veď vieš že furt nám zvonia .“ vysypal zo seba Niall. „No tak poďme do tochto domu  sa spýtať či nám nedajú zavolať!“ vykríkol Louis až ma trhlo no to sme sa už všetci trepali von z auta ani neviem ako sme sa tam všetci nasáčkovali. Po chvíli zvonenia nám otvorilo dvere to najkrajšie dievča na svete mala dlhé rovné hnedé vlasy s ofinou ktorá jej padala do sivomodrých očí bola proste nádherná .

Amyn pohľad:

„Mohli by sme si od teba zavolať ?“ povedal jeden tmavšej pleti a pozrel sa na ďalšieho chlapca ktorí sa len zaškeril. Po dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla že ich pustím dnu . „Tak fajn poďte dnu.“ Až dnu mi doplo kto to je bože ako som mohla byť taká sprostá veď to všetko do seba zapadá sú piati jeden je tmavšej pleti ďalší čo je furt vysmiaty a zo všetkého si robí srandu . Pre domnou stáli nik iný ako One Direction .

    



       

                          2. kapitola

Keď zastal taxík pred našim domom myslela som že odpadnem. Bol obrovský ,krásny , úžasný , dokonalí... Bože odkial zobral ocino na tento dom toľko peňazí. Bol hnedý mal bazén balkón a terasu. Rýchlo som vbehla dovnútra predomnou sa rozprestierala obrovská predsieň odkiaľ viedli schody na ďalšie poschodie. Ešte rýchlejšie ako predtým som vybehla po týchto schodoch a to by som nebola ja keby som sa na nich aj nestrepala. Začala som hľadať izbu s mojim menom keď som ju konečne našla bola som ohromená moja izba bola zariadená do námorníckeho štýlu ktorý sa mi hrozne páčil.Ocino proste vie čo sa mi páči . Celú izbu som si pozorne pozrela a vtedy som zbadala dvoje  dverí otvorila som jedny a v nich bol obrovský šatník plný vecí ... a v druhých ako inak bola obrovská priestranná kúpeľňa  nemohla som uveriť vlastným očiam. „Amy , Thomas poďte dole chcem vám niečo povedať !“ kričal ocino a my sme zbehli po schodoch dolu . „ No takže ja idem zajtra s Thomasom na vyšetrenie a ty by si mohla vybaliť dáke krabice .“ povedal ocino keď sme sa usadili. „ Asi budeš teda zajtra celý deň sama doma .“ s ocinom sme sa potom rozprávali asi ešte hodinu. Vybehla som hore a dala si kúpeľ v mojej novej vani potom som zalahla do mojej postieľky v ktorej by sa vyspali minimálne štyria. Po niekoľkých minútach som už bola v ríši snov ...

Viem je to dosť krátke ale ostatné časti budú dlhšie  sľubujem.                             

tak toto je Amyn domov :)

Never say Never - 1.kapitola

            Never say never

1.kapitola

„Píp-píp, píp-píp !“ joj zase ten hnusný zvuk budíka. Viete dnes  dnes sa  sťahujeme do Londýna kôli mojej vysokej tak som celá happy ale aj tak ten budík raz hodím o zem . Po niekoľkých minútach som sa vykotúľala s postele , vykonala som hygienu,  najedla sa a ani som sa nenazdala už som sedela v taxíku na ceste ku letisku . Auto síce máme ale ocino nechcel aby zostalo pred letiskom tak ho predal lebo na Slovensko sa pravdepodobne vracať už nebudeme. Cesta na letisko netrvala dlho lebo bývame v hlavnom meste Slovenska – Bratislava. Letieť sme mali o 8:30 hod ale mi sme tu museli byť už o 8:00 hod vraj preto aby sme náhodou neomeškali. Tak tu teda sedím ako taká knedľa a pozerám do blba. Po chvíľke rozímania ma napadlo  že sa prípojím na wifi a hneď som tak aj spravila . zapla som si twitter aj facebook a hľadala novinky o One Direction . No čo nemôžem si pomôcť ich hudbu proste milujem a o tom ako mám rada ich samích ani nehovorím. Ale najviac ma očaril len jeden z nich a to Harry . Viem poviete si že jemu podlahne každá ktorá sa naňho pozrie ale ja si proste nemôžem pomôcť keď vydím tie jeho curly hair , zelené oči, a ten úsmev tomu sa proste odolať nedá. Zrazu mi napadla jedna výborná myšlienka , pôjdem si kúpiť kávu. „ Oci idem si kúpiť kávu.“ povedala som mu a už ma nebolo. Na poslednú chvíľu som ešte započula ako na mňa kričí Thomas . „ Kúp aj mne veď vieš aké mám rád!“ no fajn ale sám si po ňu ísť nemôže ? No čo už s ním.

Po prílete:

Let do Londýna nebol až taký dhý aj keď netuším ako sa mi to podarilo po tej káve ale celú cestu som prespala. Pred letiskom sme si zavolali taxík a tešili sme sa do nášho nového domova . No môžem vám úprimne povedať že som riadne zvedavá...                   

Never say never- predhovor

                  Never say never

Predhovor :

Takže volám sa Amy Winforthová (17 rokov) som zo Slovenska. Určite si poviete že moje meno je dosť zahraničné to preto lebo môj otec je z Anglicka. Ja milujem túto krajinu a strašne sa teším na to ako tam pôjdem na vysokú školu fotografovania. No toto je od veci tak pokračujem .Mám mladšieho brata Thomasa (15 rokov) a mám tú najstrašnejšiu chorobu aká môže byť áno myslíte si správne má rakovinu ale zvláda to úžasne a zato ho veľmi obdivujem. Moja mama s nami nežije lebo keď Thomasovi zistili rakovinu ona bola taká mrcha a opustila nás ale ocino  je našou oporou a mi zas jeho.

Amy Winforthová

Thomas Winforth