4.kapitola
„Len nekrič !“ zvolal Harry keď vydel ako sa na nich
prekvapene pozerám. „Neboj sa ja kričať nebudem niesom jedna s tých
jačiacich fanúšičiek.“ Povedala som trochu podráždene. „A kde máš ten telefón?“
zmenil rýchlo tému Liam. „Ahá jasné už idem.“ Povedla som a bežala rýchlo
po mobil. Keď som išla okolo kuchyne zistila som že Niall si prezerá našu
chladničku. „Prečo tu nič nieje !“ skríkol. „Lebo sme sa práve prisťahovli
a nekrič prosím ťa lebo mi prasknú bubienky!“ povedla som . „Aha
a odkiaľ ste sa prisťahovli ?vypytoval sa Niall. „Zo Slovenska ale to asi
nevieš kde je čo ?“ pozrela som sa naňho spýtavím pohľadom. „Prepáč ale to fakt
neviem .“ povedal trochu zo strachom v hlase akoby som mu išla za to
odhryznúť z jazyka . Medzitým sa dovalili aj ostatný chalani a ja som
podala Liamovy telefón. „Vieš už dlho tam na vás čakáme kedy prídete na koncert
a vy stále nič .“ povedala som a prehliadla som si ich všetkých. „Tak
to musíme rýchlo zmeniť síce neviem o čom to hovoríš keďže som nepočul
celý rozhovor ale na nových miestach koncertujem rád .“ povedal Harry
a venoval mi jeden zo svojich Hollywoodskych úsmevov no ja som mu príliš
veľkú pozornosť nedávala pretože sa nechcem znova spáliť ako predtím ale otom
inokedy. „Je to na Slovensku kde som predtým bývala, máme tam nádherné hory
a oplatí sa tam ísť a máte tam veľa fanúšičiek tak pekne zapni google
a hľadaj .“ keď som dohovorila obrátila som sa na päte a vyšla som na
terasu a sadla si na lehátko pri bazéne .Na Londýn je dnes veľmi pekné
a teplé počasie pomyslela som si. Zrazu si niekto prisadol na vedľajšie
lehátko . „Už nám auto opravili tak už ťa nebudeme otravovať .“ povedal Harry a smutne
sa na mňa pozrel . Asi si myslel že
teraz pred neho padnem na kolená a poviem mu aby nechodil . „Len som sa ťa
chcel ešte spýtať či by si mi nedala
svoje číslo?“ povedal a zahľadel sa mi do očí ja som len ťažko odvrátila
zrak a povedala. „Prepáč Harry ale nemôžem. Nechcem aby sa zopakovalo to
čo pred rokom tak ma prosím nechaj už napokoji.“ Povedala som a Harry na
mňa len so smútkom v očiach pozrel. „Ale... tak mi prosím aspoň povedz ako
sa voláš ešte sme sa to od teba nestihli dozvedieť.“ Ťažko povedal Harry. Ale
načo mu to do riti je keď som mu výslovne povedala nech ma nechá na pokoji. „Amy...Amy
Winforthová.“ Dostala som zo seba. Harry sa len zdvihol objal ma medzitím
prišli aj chalani a tiež ma objali. „Tak ahój Amy možno sa ešte niekedy
uvidíme!“ zakričal v dobrej nálade Louis. Bože ten hádam nieje nikdy
smutný pomyslela som si . Asi po polhodine sedenia pri bazéne som sa zdvihla a odišla
do kuchyne že sa napijem na stole som však našla akýsi lístoček.
*Amy prepáč ale nemohol som to
tak nechať preto som ti sem napísal moje číslo a ak si to náhodou
rozmyslíš tak mi zavolaj. Rád by som ťa znova videl. Harry*
*** *** ***
Musela som
sa nad tím pousmiať. Bože tento chlapec sa asi nikdy nevzdá. Už dosť unavená
som sa pobrala do svojej izby kde som sa s posledných síl prezliekla do
nočnej košele a hneď ako som zalahla som sa pobrala do ríše snov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára