sobota 8. septembra 2012

Never say never-10.kapitola


Harryho pohľad:

Začal som ju bozkávať najprv jemne lebo som si nebol istý či sa znova neodtiahne ale neodtiahla dokonca spolupracovala. Zrazu som začul za svojim chrbtom tlieskanie. Bože tí blázni nám začali tlieskať. Amy sa mi zasmiala do pier ale pobozkala ma znova.

Amyn pohľad:

Musela som sa na nich zasmiať ako tam tak stoja a tlieskajú nám. Bože tie Harryho pery sú také úžasné a keď sa ma dotkne prejde mnou elektrický prúd a v bruchu mám motýliky. Až teraz keď ma pobozkal a objal som zistila že som sa doňho zamilovala. Cítim sa pri ňom tak bezpečne. No dobre späť do reality po chvíli sme sa pobrali do vnútra kde sa spustila búrlivá debata a toľko sme sa smiali no nastal čas ísť domov. Harry ma odprevadil pred náš dom a ja som ho pozvala dnu ale keď som našla otca sedieť v obývačke so slzami v očiach tak mi srdce začalo pukať a hneď som k nemu pribehla. „Oci preboha čo sa stalo ? Oci hovor so mnou !“ totálne som tam začala hysterčiť a Harry ma zozadu objal. „Amy Thom je na tom dosť zle najprv bolo všetko v poriadku ale dnes sa to všetko zhoršilo a doktori nevedia prečo poslali ma domov lebo že tam nesmiem byť ale ja som nechcel odísť ale musel som.“ Povedal a mne začali po lícach tiecť slzy a keby ma Harry nedržal tak by som spadla. „Ale prečo si mi nezavolal ja by som všetko nechala tak a prišla by som za vami?“ pýtala som sa celá rozrušená. „Pozri Amy ja nechcel som ti volať keď si mala pekný večer ale zajtra na sto percent pôjdeme za Thomom.“ povedal ocino a pozrel sa mi do očí. „Ja idem už spať a predpokladám že tento chlapec je tvoj priateľ a áno môže tu prespať.“ Povedal otec keď videl v očiach moju otázku. Keď otec odišiel išla som aj ja do svojej izby spolu s Harrym. Ako náhle som si sadla na posteľ tak som sa rozplakala ešte viac. Harry ma objal a začal tíšiť. „Bože prosím ešte mi ho neber ja ho mám rada a nechcem aby zomrel.“ Mrmlala som si popod nos a potom som sa šla prezliecť a osprchovať. Keď som si ľahla Harry si ma pritúlil k sebe a bozkom mi zotrel slzu ktorá sa predrala von z môjho oka. „Milujem ťa a uvidíš všetko dopadne dobre a ak chceš tak tam môžem ísť zajtra s tebou.“ Povedal Harry a ja som sa mu zahľadela do tých zelených oči a s posledných síl povedala. „Aj ja ťa milujem a bola by som veľmi rada keby si tam išiel zajtra s nami.“ Po tejto odpovedi ma Harry ešte vášnivo pobozkal a ja som na jeho hrudi zaspala.

Harryho pohľad:

Bože keď ju takto vidím ako plače tak ma až pichá pri srdci ale musím stáť pri nej a byť jej oporou. Zajtra tam pôjdem s ňou. Ešte som napísal sms Liamovi že dnes neprídem aby sa o mňa nebáli. Vôbec sa mi nedalo spať musel som myslieť na dnešok keď som ju tak pozoroval ako spí nechápal som ako také krásne dievča môže byť moje.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára